Priveľmi kritická

31/01/2022 | Vaše příběhy

Ja neviem, čo s ňou mám robiť, čokoľvek spravím, je to zle – hovorila mi Monika o svojej dcérke, keď sme hľadali zámer pre naše sedenie.

Všetko je zle. Keď je prkienko na záchode studené, je zle, že je studené. Keď je teplé, je zle, že je teplé, lebo to znamená, že tam niekto pred ňou bol. Málokedy je s niečím spokojná. A zároveň je neustále akoby odpojená od fyzického sveta, izolovaná sama v sebe. Potrebovala by som zistiť ako ju podporiť, aby sa to mohlo zlepšiť.

Vezmeš ju v predstave za ruku a pôjdete spolu, alebo sa skúsiš vžiť do jej prežívania? Spýtala som sa.

Vžiť do jej prežívania, odpovedala mi.

A tak sme sa ponorili do hĺbky a dali priestor jednolivým vrstvám dávneho otlačku z minulého života, aby sa postupne vynorili na povrch.

Do hĺbky

Čo prichádza ako prvé sú najčastejšie pocity v tele. Stihanutie, tlak. A emócie. Príbeh prichádza potom. Ale toto bol jeden z tých vzácnych prípadov, kedy príbeh prišiel hneď na začiatku.

Myslím, že som pilot vojenského lietadla, ozvala sa Monika.

Vnímali sme tam obrovskú bezmoc. A zástupy beztvarých postáv. Neboli to duchovia, bola to taká šedá beztvará hmota tesne na hranici vnímania. Zosobnené výčitky.

Ako sa Pilot cíti? Spýtala som sa.

Že si nezaslúži žiť. A odpojený – od sveta, od seba.

Útržky príbehu

Tento pilot mal za úlohu zbombardovať územie, v ktorom bolo veľa civilistov. Vstúpil do armády plný ideálov, pretože chcel chrániť a pomáhať, a teraz stál v pozícii, kedy mal pripraviť o život veľa nevinných ľudí.

V hlbších vrstvách bol obrovský hnev na ľudí, že boli zrovna tam na tom mieste. O čo ľahšie by bolo zbombardovať tundru! Mohol by proste mechanicky splniť rozkaz a ísť domov.

Bol tam pocit, že zradil svoje ideály. A že jediné, čo sa dá, je necítiť.

A úplne v hĺbke bola obrovská potreba dokonalosti. Čokoľvek čo malo mať potenciál prejsť spáleniskom v jeho vnútri a dotknúť sa jeho srdca, muselo dokonalo splniť veľmi špecifické kritériá. Doslova prejsť skrz ruiny.

Cesta von

Nebolo ľahké pilotovi pomôcť von z toho, ako sa cítil.

Skús mu ukázať svoju dcérku, navrhla som Monike po niekoľkých bezvýchodných pokusoch. Ak nezvládneš nájsť cestu von ty, bude to musieť zvládnuť malé dievčatko… To pomohlo. Niekde v hĺbke vzbĺkol plamienok odhodlania a kúsok po kúsku sme začali celú situáciu rozplietať.

Potom prišlo niekoľko veľkých uvedomení:

Že každý si zaslúži odpustenie.
Každý si zaslúži začať znovu.
Každý si zaslúži dostať ďalšiu šancu.
A každý si zaslúži prijať milosť.

Všetky tieto uvedomenia postupne dosadli do hĺbky klienkinho poľa. A zmena prešla ako jemná vlna celým jej systémom.

Praktické kroky

Tento druh sedení je pre mňa často výzva. Je to tak preto, že vnímaním sa ladím na dieťa, zatiaľ čo vedome prítomný je rodič, a v zápave vnemov potrebujeme dôsledne objaviť tie, ktoré patria k danej záležitosti.

Je výzvou aj preto, lebo nevieme nikdy dopredu odhadnúť, koľko si z toho procesu vezme samotné dieťa. Často je to tak, že zmena existuje v poli rodič-dieťa a rodič jej musí svojim správaním vdýchnuť život. Preto vždy spoločne hľadáme konkrétne kroky, ktorými rodič môže aktívne začať vnášať zmenu do danej situácie.

S tým všetkým, čo teraz vieš, ako by si mohla dcérku podporiť? Spýtala som sa.

Byť sama viacej duchom doma prítomná pri tom, čo sa deje. Aby sa to mohla odo mňa učiť.

A ako by si jej mohla pomôcť učiť sa prijímať nedokonalosť?

Negumuj to í, je dobré tak, ako je, usmiala sa na mňa.

Zvnútra smerom von

Tieto dve rady by som Monike kľudne mohla povedať hneď na začiatku.

Ak tvoja dcérka nevie tolerovať nedokonalosť, skús ju učiť tolerancii tak, že ty k nej budeš tolerantná.

Ak je neprítomná, uč ju plnej pozornosti tak, že ty budeš plne prítomná.

Rozdiel je v tom, že by to zostalo v rovine „jedna pani mi povedala.“ Nebola by poháňaná hlbokým pochopením, ktoré pramení z toho, že si to sama prežila a vie.

V dcérkinom poli by bola stále zaseknutá všetka tá bezmocnosť, hnev, a pocit odpojenia. Akýkoľvek láskavý pokus priblížiť sa k nej by sa musel najprv dostať cez vojnové zákopy.

Je pravdepodobné, že niekde na polceste by Monika stratila trpezlivosť, tak ako už toľkokrát pred tým.

Teraz má jej dcérka v poli potenciál obrovskej zmeny, uvoľnenia a odpustenia, ktorý spoločne môžu prebudiť k životu. A prehnaná kritika sa konečne môže rozplynúť.

Pravidelná dávka inspirace

Kdo jsem, a proč je blog v češtině i ve slovenštině?

Protože jsem Slovenka a dlouhodobě žiju na Moravě.

Jmenuji se Bronislava Mesárošová a 14 let se věnuji kineziologii a rozplétání otisků dávných zkušeností – z našeho dětství, rodových linií a minulosti duše. Pomohu vám proměnit bloky, strachy a emoční bolest zpátky v sílu.

Fb skupina pro ženy, které jsou na cestě stát se naplno samy sebou: V proudu Hluboké řeky

Bezpečný prostor pro příznivce práce s kyvadlem: S kyvadlem k mistrovství – dotazy, sdílení, zkušenosti